WIPO

World Intellectual Property Organization (Svetová organizácia duševného vlastníctva) definuje autorské právo ako „právny termín používaný na opis práv, ktoré majú tvorcovia nad ich literárnymi a umeleckými dielami“.

Autorské právo je základným nástrojom na ochranu intelektuálneho vlastníctva komunít vedeckých a výskumných pracovníkov, pretože komunikujú výsledky výskumu prostredníctvom publikovania štúdií v odborných časopisoch, monografiách, diplomových prácach, konferenčných zborníkoch a inej vedeckej literatúre.

Autorské právo si každá krajina určuje sama, preto sa v jednotlivých krajinách od seba odlišujú. Autor, ktorý je sám zodpovedný za vytváranie znalostí a autorizáciu vedeckých prác, je hlavným vlastníkom autorských práv. Avšak mnoho komerčných vydavateľov trvá na prevode autorského práva od tvorcov k vydavateľovi. Prechodom autorských práv vedeckej práce na vydavateľa vlastne autor prenáša zväzok exkluzívnych práv, ako je reprodukcia, opätovné použitie, distribúcia, verejné predstavenie, preklady, verejná prezentácia a modifikácia pôvodného diela. Väčšina autorových výlučných práv zostane oklieštená.1

V Slovenskej republike upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela Autorský zákon č.185/2015 Z. z.


SPARC

The Scholarly Publishing and Academic Resources Coalition – SPARC (2006) poukazuje na niektoré z práv, ktoré by si mali autori zachovať pri publikovaní v komerčných vydavateľstvách. Vyvinula Dodatok k dohode o publikovaní, ktorým si autor ponecháva niektoré práva, aj napriek podpisu Dohody o prechode autorských práv (Copyright Transfer Agreement, CTA) alebo Licencie na publikovanie (Licence to Publish, LTP). Viac1

Kým komerční vydavatelia a vydavatelia zameraní na profit zintenzívnili komodifikáciu nimi publikovaných vedeckých prác, existujú prípady komunít výskumníkov osvojujúcich si alternatívne spôsoby, pomocou ktorých si autori a používatelia odbornej literatúry ponechávajú niektoré výhradné práva pre fair use (spravodlivé používanie) a pokračovanie procesu tvorby vedomostí.

Poznáme rôzne alternatívy Autorského práva:

  • „Copyright“ – všetky práva vyhradené – Autorský zákon
  • „Copyleft“ – všetky nepráva vyhradené – Autorský „nezákon“ – je súčasťou väčšiny licencií open source softvérov (OSS)
  • „Creative Commons“ – niektoré práva vyhradené

rightleftcc

Autorský zákon je konvenčný spôsob ochrany intelektuálneho vlastníctva autorov a tvorcov.
Copyleft je liberálny spôsob ochrany autorských práv, pričom je zhovievavý k niektorým právam pre fair use (spravodlivé používanie) a právam opätovného používania publikovanej literatúry.
Creative Commons je ďalšia liberálna forma ochrany autorských práv, ktorá je najviac používaná v prostredí publikácií s otvoreným prístupom.1


Licencie Creative Commons

„Licencie Creative Commons poskytujú jednoduchý spôsob, ako spravovať rozsah a podmienky ochrany, ktorá sa automaticky vzťahuje na všetky diela chránené autorským právom. Umožňujú zdieľať a znova používať diela na základe určených podmienok, pričom základ tvorí skupina 6 licencií. Nakoľko neexistuje všeobecná „Creative Commons licencia“, je potrebné určiť, ktorú z týchto 6 licencií chce autor aplikovať na svoje dielo a v prípade použitia diela je potrebné zistiť, ktorá z licencií sa naň vzťahuje.

Všetky licencie Creative Commons od používateľov vyžadujú označenie autora (attribution – BY), prípadne inej osoby, ktorá bola oprávnená udeliť licenciu, pri používaní a zdieľaní.

by-largePri licencii BY (attribution only) ide dokonca o jediné obmedzenie. Zvyšných 5 licencií kombinuje BY s niektorou z iných podmienok:

  • Neobchodný účel – NonCommercial (NC) nc-large
  • Zákaz spracovania/modifikácie diela – No-derivatives (ND) nd-large
  • Zdieľanie pod rovnakými podmienkami – ShareAlike (SA) sa-large6

„Obľuba týchto licencií vychádza najmä z ich medzinárodnej zrozumiteľnosti. Licenčné podmienky, resp. práva a povinnosti používateľa, sú graficky vyjadrené pomocou jednoduchých piktogramov.”7

Najnovšou verziou je verzia 4.0, ktorá bola vypracovaná tak, aby bola medzinárodne platná.

„Pôvodné licencie Creative Commons boli vytvorené na základe právneho modelu platného v USA, takže nemusia byť presne zlúčiteľné s právnym systémom iných štátov. Použitie amerického modelu bez ohľadu na miestne úpravy môže spôsobiť, že je licencia neplatná či nevynútiteľná.”8 Z tohto dôvodu odporúčame používať už vyššie spomínanú verziu 4.0.

Tu uvádzame všetkých 6 licencií Creative Commons aj s ich piktogramami:

  • CC BY Creative Commons Attribution
    („uvedenie autora“) 4.0
    by
  • CC BY-ND Creative Commons Attribution-No-derivates
    („uvedenie autora – bez odvodeného obsahu“) 4.0
    by-nd
  • CC BY-NC Creative Commons Attribution-NonCommercial
    („uvedenie autora – nekomerčné použitie“) 4.0
    by-nc
  • CC BY-SA Creative Commons Attribution-ShareAlike
    („uvedenie autora – rovnaké šírenie“) 4.0
    by-sa
  • CC BY-NC-ND Creative Commons Attribution-NonCommercial-No-derivates
    („uvedenie autora – nekomerčné použitie – bez odvodeného obsahu“) 4.0
    by-nc-nd
  • CC BY-NC-SA Creative Commons Attribution-NonCommercial-ShareAlike
    (“uvedenie autora – nekomerčné použitie – rovnaké šírenie”) 4.0
    by-nc-sa 1

„Európska komisia odporúča aplikovať licencie Creative Commons (CC) ako užitočný nástroj pre legálne ošetrenie používania diela (najmä licencie CC BY alebo CC0, ktoré podporujú otvorený prístup). Na Slovensku zabezpečuje spoluprácu a poradenstvo pri aplikácii licencií CC pobočka globálnej neziskovej organizácie Creative Commons.4 „Licencie nie sú výlučné, čo znamená, že autor, prípadne nositeľ práv môže uzavrieť aj iné licenčné zmluvy vzťahujúce sa na to isté dielo, čo sa v praxi označuje aj ako dvojité licencovanie.”6


Podporné nástroje a služby

Niektoré organizácie, zaoberajúce sa propagáciou otvoreného prístupu a zvyšovaním povedomia o ňom, vyvinuli pre autorov niektoré nástroje, ktoré im pomôžu s manažmentom práv a to najmä v čase, keď sa musia vysporiadať s prevodom autorských práv pred publikovaním vo vedeckých časopisoch alebo konferenčných zborníkoch a so samo-archiváciou po publikovaní v časopisoch alebo na konferencii.1

Autorský dodatok SPARC
Autor na umožnenie publikovania svojej práce v odbornom časopise alebo konferenčnom zborníku podpísaním Dohody o prechode autorských práv (Copyright Transfer Agreement, CTA) prenáša balíček práv na vydavateľa. Týmto spôsobom nakladateľ od autora získava licenciu na publikovanie (Licence to Publish, LTP) pred publikovaním práce v odbornom časopise. Autor si však môže ponechať určité práva (napríklad práva prístupu, opätovného použitia, úpravy, zdieľania atď.) a preniesť na vydavateľa iba LTP. Uľahčilo by to vydavateľovi prijímať obsah pre publikovanie, zatiaľ čo autori by mali slobodu na opätovné použitie.

SPARC vyvinula vzorovú dohodu a nástroj známy ako Autorský dodatok SPARC uľahčujúci autorom jednať s vydavateľmi odborných časopisov. Autor si môže starostlivo preštudovať Dohodu o prechode autorských práv navrhnutú vydavateľom a vynechať z nej niektoré ustanovenia obmedzujúce realizáciu jeho/jej akademických slobôd.1

SHERPA / RoMEO21
Model Zelený otvorený prístup ponúka výskumníkom možnosti samo-archivácie svojich prác v inštitucionálnych repozitároch, disciplinárnych repozitároch a osobných výskumných profiloch. Môže sa však objaviť neistota súvisiaca s formou samo-archivácie danej práce. Autor si musí skontrolovať, či môže samo-archivovať v preprinte, postprinte alebo vydavateľovej verzii. Pre výskumného pracovníka je pre prijatie rozhodnutia o samo-archivácii nevyhnutným nástrojom RoMEO. RoMEO je prehľadávateľná databáza politík autorských práv vydavateľov, týkajúca sa samo-archivácie článkov z časopisov na webe a v repozitároch s otvoreným prístupom. Je to internetová databáza asi 22 000 karentovaných odborných časopisov a zahŕňa časopisy, ktoré vyšli v tlači, elektronicky alebo s otvoreným prístupom.

Webovú stránku RoMEO je možné použiť na rôzne účely, ako napríklad:

  • pomoc s ukladaním článkov do inštitucionálneho repozitára;
  • pomoc pri zisťovaní, či pravidlá autorských práv vydavateľov umožňujú ukladanie do vášho inštitucionálneho repozitára;
  • pomoc pri sumarizácii podmienok vydavateľov a kategorizácia vydavateľov farbami, ktoré naznačujú úroveň autorských práv;
  • vyhľadanie vydavateľov, ktorí vyhovujú podmienkam financujúcich agentúr ohľadom otvoreného prístupu.1

SHERPA / JULIET22
SHERPA/JULIET je vynikajúci nástroj na pomoc autorom pri identifikácii, aké OA politiky uplatnil financovateľ výskumu. V JULIET je možné vyhľadávať podľa mena financovateľov alebo krajín. Výsledky vyhľadávania uvádzajú, či sú vedci povinní publikovať a archivovať publikácie a dáta s otvoreným prístupom počas financovaných výskumných projektov. JULIET pomáha porovnávať detaily politík rôznych krajín alebo rôznych agentúr pre financovanie, výskumných výborov a výskumných organizácií po celom svete. Je tiež nápomocný pri určovaní mandátov otvoreného prístupu a podmienok financujúcich agentúr ohľadom publikovania. Pomáha tiež pri identifikácii financovateľov, ktorí majú ustanovenia o platbe Article Processing Charges (APC, tzn. poplatky za spracovanie článku) za publikácie vedeckých článkov s otvoreným prístupom.

Webové stránky JULIET je možné použiť na rôzne účely, ako napríklad:

  • pomoc pri zisťovaní, či financovateľ výskumu vyžaduje ukladanie vašich článkov v repozitári;
  • pomoc pri ukladaní článkov do vášho inštitucionálneho repozitára;
  • zhrnutie dotačných podmienok financujúcich agentúr pre samo-archiváciu výskumných publikácií a údajov.1