METÓDY HODNOTENIA VEDY

a/hodnotenie peer review (recenzné konanie) je proces, v ktorom odborníci kriticky hodnotia
vedeckú prácu pred jej vydaním a posudzujú, či zodpovedá štandardom.

b/hodnotenie prostredníctvom bibliometrickej analýzy t.j. kvantitatívne posudzovanie  dokumentov
ktoré vznikajú v rámci vedeckej komunikácie. Pomocou tejto metódy možno hodnotiť vedecký
impakt článkov, časopisov, kníh, autorov, kolektívy a inštitúcie.

Bibliometrické metódy:

a/publikačná analýza – matematicko-štatistická bibliometrická metóda sa používa na získanie kompletného obrazu vedy v danej oblasti. Jej cieľom je kvantitatívne meranie produkcie publikácií. Touto bibliometrickou metódou vyhodnocujeme napríklad typ vedeckej literatúry, geografickú oblasť, časové obdobie, autora a časopisy v obore. Publikačná analýza je jedným z podkladov pre citačnú analýzu.

b/citačná analýza – je matematicko-štatistická bibliometrická metóda, ktorá kvantifikuje vzťahy medzi autormi, dokumentmi a vednými odbormi na základe bibliografických citácií a bibliografických odkazov. Skúma citovanosť dokumentov, t.j. citačný ohlas alebo početnosť citácií v ďalších prácach a súvisiace väzby, napríklad tzv. citačné siete, kedy je sieť dokumentov prepojená citáciami. Táto sieť je zobrazením vedeckej komunikácie, zdieľania informácií a ich využívania. Napríklad, použité zdroje informácií sa nachádzajú v referenciách publikačných výstupov. Prostredníctvom citačných analýz možno posudzovať výkonnosť vedy, kvalitu výstupov výskumu, aj vedecký  alebo sociálny dopad a vyjadriť tzv. viditeľnosť v oblasti vedy. Takisto je možné sledovať smer vývoja vedných disciplín (vznik nových odborov, interdisciplinárnosť) a sledovať dodržiavanie etických princípov, kontinuálnosti, efektivity a integrity výskumu.

Citácie sú ukazovateľom vplyvu a významu výskumu a odrážajú hodnotenie samotných vedcov vo forme čerpania informácií zo zverejnených  poznatkov. Podmienkou objektívneho  hodnotenia vplyvu publikovaného výskumu  je kontextuálne zváženie výsledkov analýzy a využívanie viacerých metrík pre oblasť vednej kategórie, typ dokumentu a roku vydania (Journal Citation Indicator, JCI).

Negatívne citácie – citácie dokumentu ku ktorému vyjadruje citujúci autor negatívne stanovisko.

Špecifickým druhom citačných analýz sú tzv. kocitačné analýzy. Určujú podobnosť medzi dvoma článkami. Ak sú  obidva články A aj B  spolu citované článkom C, možno usudzovať na ich vzájomný vzťah, aj keď na seba priamo neodkazujú. Čím viac sú články  A a B spoločne citované, tým silnejší vzťah je medzi nimi. Kocitácie boli navrhnuté ako základná metrika pre určovanie podobnosti medzi dokumentmi. Vzájomná podobnosť sa stanovuje nielen na základe autorov, ale aj pomocou tzv. kľúčových slov.

Zoznam publikácií – je základná bibliometrická veličina. Predstavuje počet publikácií (dokumentačných jednotiek) jedného autora, pracovného tímu, pracoviska alebo štátu za určité časové obdobie.

Bibliografická citácia – formalizovaný údaj o dokumentoch, ktoré autor pri písaní svojej práce použil.

Citačný index (citačný register) – umožňuje mapovanie vedy, prestíže autorov, časopisov, odborov a pod.

Scientometria – názov je odvodený zo slov metrein – merať (grécky, lat.) a scientia – znalosť, poznanie. Priamo nadväzuje a vychádza z informačnej vedy a používa oi. jej metódy. Pre správne pochopenie je treba ju zasadiť do kontextu jednotlivých metód bibliometrie a informetrie.  Scientometria sa najviac využíva na hodnotenie vedy, tj. skúma iba vedecké výstupy vo vedeckej komunite a využíva pritom najmä bibliometrické metódy (publikačné, citačné analýzy). Scientometriu môžeme rozdeliť na niekoľko čiastkových disciplín, podľa toho, na aké výstupy sa orientuje a aký je ich cieľ: 1.štrukturálna scientometria sa orientuje na mapovanie epistemologickej štruktúry vedy; 2.dynamická scientometria vytvára sofistikované modely vývoja vedy, jej nárastu, zastarávania, citačné procesy ai; 3.evaluatívna scientometria sa zameriava na vývoj indikátorov, ktoré pomáhajú zmerať výkonnosť vedy a výskumu na rôznej úrovni agregácie[1].

Scientometria je kvantitatívna veda, ktorá pomáha určiť kvalitu prostredníctvom metrík, využíva značné množstvo priebežne vytváraných  nových indikátorov.

Indikátory sú vo všeobecnosti  určené na hodnotenie na viacerých úrovniach: na mikroúrovni (autor, článok), na strednej úrovni (výskumný tím, projekt, inštitúcie) a na makroúrovni (veľké inštitúcie, štát, región). Pre získanie objektívneho poznatku je potrebné využiť viacero primeraných indikátorov, napríklad v závislosti od vednej disciplíny, sledovaného časového obdobia, druhu dokumentu /vedeckého výstupu, režimu publikovania (Open Access) a pod. Rozdiely medzi hodnotami indikátorov sú  ovplyvnené  špecifikami vedných disciplín, tj. vedcov, alebo inštitúcie nemožno porovnávať  len na základe hodnoty jedného indikátora. Voľba vhodného indikátora je daná: identifikáciou meraných položiek, dátovou základňou, vednou disciplínou, časovým vymedzením sledovaného obdobia, spoluautorstvom, autocitáciami, negatívnymi citáciami, OA režimom publikovania a pod.

[1] Glänzel, W. & Debackere, K. (2004). Measuring communication in science : Opportunities and limitations of bibliometric methods. SooS Leuven. Belgium. Retrieved from https://slideplayer.com/slide/5200642/. Accessed January 8 2022

Abecedný prehľad indikátorov a metrík – Web of Science, Journal Citation Reports, InCites (Clarivate)

Abecedný prehľad indikátorov a metrík – Scopus (Elsevier)

Ďalšie používané metriky

Profil OA časopisu indexovaného v bibliometrickej databáze