Vedecké publikovanie je dôležitou súčasťou vedeckej práce a zásadne ovplyvňuje rozvoj, rozširovanie a prehlbovanie ľudského poznania. Jeho nedielnou súčasťou sú aj pragmatické dôvody ako je propagácia realizovaného výskumu, možnosť získať ďalšie finančné prostriedky alebo budovanie vlastnej kariéry vo výskumnom odbore(1). Pre doktorandov je vedecké publikovanie dôležitou súčasťou štúdia, u starších vedeckých pracovníkov je publikovanie tesne prepojené s prestížou a postavením vo vedeckom svete.
Robert Day charakterizuje vedeckú publikáciu ako “písanú a publikovanú správu, ktorá popisuje originálny výskum“(2, p.1). Vedecké práce musia splniť určité požiadavky na to, ako sú napísané a kde sú vydané. Editori a vydavatelia očakávajú od napísaného článku určitú štruktúru a niektoré jeho časti sú veľmi dôležité pre indexáciu v elektronických informačných zdrojov – napr. kľúčové slová alebo abstrakt. Spolupráca s vydavateľmi, editormi, prepracovávanie a dopĺňanie článku je často náročnou súčasťou výskumu každého – nielen začínajúceho – vedeckého pracovníka. Samotný proces vydávania má určité fázy, od výberu časopiseckého titulu, kontroly kvality vedeckej práce (peer-review) po distribúciu vydanej publikácie a jej indexácie v elektronických informačných zdrojoch.
Trendy vedeckom publikovaní súvisia najmä s novými modelmi, ktoré sa v súčasnosti objavujú vo vedeckej komunikácií a prirodzene aj vo vedeckom publikovaní. Sú ovplyvnené najmä fenoménom digitálnej vedy, nástrojmi digitálnej vedy a hnutím otvoreného prístupu k vedeckým poznatkom – Open Access (OA), a teda aj konceptom otvorenej vedy ako takej. Open Access a otvorená veda získali podporu aj na úrovni Európskej komisie. Väčšina producentov vedeckých časopisov v Európe aj v programe Horizont 2020 má publikovať v režime otvoreného prístupu. Jednotlivé krajiny EÚ si stanovujú vlastné akčné plány pre implementáciu OA politiky v krajiny, nezriedka si stanovujú aj percentuálne kvóty a časové horizonty, koľko publikácií financovaných z verejných zdrojov má byť publikovaných formou OA.
V súvislosti s rozvojom informačných technológií sa zároveň objavujú aj nové typy šírenia a dlhodobého uchovávania vedeckých dát a publikácií. Ako príklad môžeme uviesť inštitucionálne alebo predmetné repozitáre na digitálne uchovávanie vedeckých dát alebo sociálne siete ako prostriedok pre distribúciu vedeckých publikácií.
Vo vedeckom publikovaní hrajú dôležitú úlohu aj ďalšie faktory, ako sú sociálne, politické a ekonomické podmienky alebo charakteristika jednotlivých vedných odborov. Humanitné vedecké odbory svoje vedecké výstupy publikujú častejšie v konzervatívnych formách ako sú vedecké monografie alebo články, oproti tomu prírodné a technické vedy vo väčšej miere využívajú nových médií a komunikačných kanálov.
Hoci informačné technológie neprinášajú v súčasnosti prudkú zmenu vo vedeckej komunikácii, do budúcna môžeme očakávať ďalšie nové spôsoby vedeckého publikovania, ktoré postupne ovplyvnia celý model komunikácie vo vedeckom svete.
Použité zdroje:
1. Peat, J., Elliott, E., Baur, L. and Keena, V. Scientific Writing: Easy When You Know How. London: BMJ Books, 2002.
2. Day, R.A. How to Write and Publish a Scientific Paper. Philadelphia, PA: ISI Press, 1983.