Publikovanie formou Open Access v sebe zahŕňa aj určité riziká, ktoré preň predstavujú najmä predátorské časopisy a predátorskí vydavatelia. Ich cieľom je predovšetkým vyberanie autorských poplatkov za publikovanie a vytváranie zisku.

„Dôležité je uvedomiť si, že ak autor predátora nerozozná a publikuje svoje výsledky v časopise tohto typu, do istej miery ich tým znehodnotí a podstatne si tým skomplikuje možnosť ich publikovania v serióznom a rešpektovanom titule, nehovoriac o nemalých nákladoch v podobe autorských poplatkov.”10

Predátorskí vydavatelia a predátorské časopisy majú typické znaky, podľa ktorých je možné ich identifikovať:

  • príspevky získavajú agresívnym spôsobom – rozosielajú e-maily so žiadosťami o článok, členstvo v redakčnej rade a pod.,
  • nerobia žiadne alebo len fiktívne recenzné konanie,
  • jediné kritérium prijatia článku je zaplatenie poplatku za publikovanie, jeho výšku oznámia autorovi až po zverejnení článku,
  • nedodržiavajú publikačné štandardy,
  • napodobňujú názvy renomovaných časopisov zámenou alebo pridaním či vynechaním slov,
  • uvádzajú mená vedcov ako členov redakčných rád bez ich vedomia a súhlasu, alebo uvádzajú mená neexistujúcich vedcov,
  • uvádzajú rovnaké redakčné rady pri viacerých časopisoch toho istého vydavateľa, aj keď sú z rôznych vedných odborov,
  • uvádzajú neexistujúcu adresu alebo P. O. Box,
  • uvádzajú fiktívne čísla rôznych scientometrických ukazovateľov, pričom zavádzajúcim spôsobom používajú slovné spojenia obsahujúce výraz Impact Factor (napr. Global Impact Factor, Universal Impact Factor),
  • uvádzajú podozrivo široký zoznam databáz, v ktorých je časopis indexovaný, pričom často ide o indexy nízkej kvality alebo o formálne indexy,
  • časopisy často majú neplatné ISSN.11

Popri predátorských časopisoch a vydavateľoch sa treba vyhnúť aj predátorským konferenciám, ponúkaným s cieľom vylákať od účastníkov konferenčný poplatok. Príkladom je podvodnícky organizátor konferencií Waset, ktorý parazituje na menách oprávnených konferencií a používa ich na pomenovanie vlastných konferencií, s cieľom vzbudiť u výskumných pracovníkoch záujem o účasť a registráciu.

Odporúčania, ako sa vyhnúť predátorom:

  • pred publikovaním v akomkoľvek neznámom vedeckom časopise sa v žiadnom prípade nespoliehať iba na informácie na jeho webovej stránke,
  • preveriť si vydavateľa aj kvalitu časopisu v spoľahlivých medzinárodných databázach (ROAD, DOAJ, Directory of Open Access Publishers),
  • overiť si impakt faktor časopisu v databáze Web of Science – Journal citation Reports,
  • ak časopis nemá impakt faktor, preveriť, či je indexovaný v databáze Web of Science alebo Scopus, alebo v SJR (SCImago Journal and Country Rank),
  • overiť si, či má časopis zverejnené jasné pravidlá recenzného konania a pravidlá týkajúce sa poplatkov za publikovanie,
  • v prípade konferencie si overiť organizátora, inštitúcie, ktoré ju zabezpečujú a časopisy, kde by mali byť príspevky publikované.12 13