„Termín „dáta“ sa používa pri práci s digitálnym materiálom, ktorý neobsahuje výklad. Termín „výskumné dáta“ odkazuje na dáta, ktoré sú produkované, modifikované alebo bližšie rozvedené vo výskumnej práci.”9

Manažment výskumných dát („Research Data Management“)

„Správa dát vo výskumnom projekte je proces, ktorý je najdôležitejší a beží po celú dobu životného cyklu výskumu. Dobré riadenie dát je potrebné na zabezpečenie zachovania dát a ich dlhodobej prístupnosti, aby mohli byť znovu použité ďalšími výskumníkmi. Keď sú výskumné dáta správne manažované a uchovávané, môžu byť úspešne použité pre budúce vedecké účely. Výskumní pracovníci potrebujú pri spravovaní ich dát pomoc, a to je miesto, kde môžu knižnice hrať významnú úlohu. Jednou z najvýznamnejších zmien v posledných rokoch je všeobecné uznávanie dát ako veľkého prínosu.”1

Viac
Otvorená dostupnosť v praxi

Výskumné dáta môžu mať niekoľko rozdielnych úrovní zverejnenia v rozmedzí od plne prístupných po licencované alebo založené na jednorazových dohodách. Hoci je úroveň zverejnenia nastavená vlastníkmi výskumných dát, títo však musia brať do úvahy zákony, ktoré obmedzujú používanie dát, ako je napríklad Zákon o ochrane osobných údajovAutorský zákon. Odporúča sa používanie licencií.9


Výhody pre autora dát

Zdieľanie dát umožňuje výskumníkovi alebo výskumnému tímu zviditeľniť sa. Vedecké publikácie, ktoré sú voľne dostupné, sú citované častejšie ako články zverejnené iba v publikáciách vyžadujúcich predplatné. Okrem toho, publikácie s otvorene prístupnými dátami, z ktorých sa čerpá, sú citované častejšie ako tie, kde tieto dáta nie sú prístupné. Uznanie môže dopomôcť k získaniu dodatočného financovania. Otvorenosť zvyšuje interakciu medzi výskumníkmi, umožňuje výskumníkovi získať spätnú väzbu a spätná väzba môže nastoliť nové výskumné otázky a nájdenie nových riešení pri analyzovaní problémov. Zverejňovanie dát pre výskumnú komunitu ako súčasť procesu otvorenej vedy môže povzbudiť aj iných výskumníkov k zdieľaniu dát.9


Výhody pre vedeckú komunitu

Vedecká komunita ťaží zo zdieľania výskumných dát nasledujúcimi spôsobmi:

  • Vedecké snahy sú často účinnejšie a intenzívnejšie: opakované použitie dát ušetrí zdroje, pretože zber dát je často nákladný a prácny. Niektoré dáta sú tak unikátne, že ich opätovné zhromaždenie je buď nemožné, prehnane drahé alebo eticky sporné.
  • Vedecká komunita môže použiť dostupné údaje z výskumu pri posudzovaní správnosti záverov a výsledkov alebo ich prehodnotenie či zmenu použitia pri skúmaní nových výskumných problémov a pri práci v nových vedeckých disciplínach. Otvorená dostupnosť dát môže tiež podporovať rozvoj nových výskumných metód.
  • Rozsiahle, otvorene dostupné dáta umožňujú porovnávanie v čase a mieste.
  • Zdieľanie dát zaisťuje ochranu dát pri záveroch jednotlivých výskumných projektov.
  • Otvorená dostupnosť dát môže zlepšiť výučbu a výcvik novej generácie výskumníkov.
  • Otvorená a ľahká dostupnosť výskumných dát zlepšuje výskum inovácií a vytváranie sietí v rámci a medzi jednotlivými disciplínami a uznanie výskumníka. To môže tiež podnietiť diskusiu alebo vytvoriť nové výskumné cesty.
  • Otvorené dáta sú na internete ľahšie vyhľadateľné vyhľadávačmi.
  • Podľa odporúčaní OECD otvorená dostupnosť verejne financovaných výskumných dát je absolútnou nutnosťou pre produktívnu medzinárodnú vedeckú komunitu.9

Výhody pre prispievateľov

Otvorenosť a transparentnosť vedy, ktorá zahŕňa otvorenú dostupnosť dát, tiež uľahčuje prácu investorov:

  • Je ľahšie vyčleniť prostriedky na správne ciele, keď investor vie, aké údaje existujú. Rovnako ak existuje podozrenie z falšovania alebo plagiátorstva, sú k dispozícií dáta na vykonanie vyhodnotenia.
  • Okrem vedeckých publikácií investor môže brať do úvahy úspechy výskumníka pri tvorbe dát.9

Výhody pre spoločnosť

Otvorene dostupné dáta sú užitočné ako pre verejnú správu, tak aj pre podnikanie: dáta môžu vytvárať nové príležitosti pre inováciu, najmä pre malé a stredné podniky. Je preto veľmi dôležité aby boli dáta jednoznačne interpretovateľné a dostatočne popísané, s dôrazom na ich opätovné využitie.

Na medzinárodnej úrovni môže otvorenosť dát a publikácií podporovať rovnosť a rozvoj v rámci vedeckej obce. Rovnako demokratizuje dostupnosť informácií na národnej a celosvetovej úrovni a ponúka rovnaké možnosti prístupu k dátam pre výskumníkov (napr. v rozvojových krajinách), ktorí si ich nemôžu dovoliť kúpiť.9


Kontrolný zoznam pre plánovanie správy dát (Data management planning checklist)

Tento zoznam obsahuje kľúčové položky, ktoré je potrebné zvážiť pri príprave plánu na manažovanie dát.

  • Kto má záujem o moje dáta? Existujú nejaké záväzky pri zdieľaní dát?
  • Majú investori špeciálne požiadavky alebo dátovú politiku?
  • Existujú etické alebo právne otázky?
  • Chcem licencovať svoje dáta?
  • Čo s metadátami a dokumentáciou?
  • Ako môžem zabezpečiť kvalitu svojich dát?
  • Ukladanie a bezpečnosť dát.
  • Dlhodobé uchovávanie.
  • Služby pre zdieľanie dát.9

Zdieľanie dát a záväzky pri zdieľaní

Existuje mnoho rôznych spôsobov a motívov pre zdieľanie dát z výskumu. V najjednoduchšom ponímaní by zdieľanie dát mohlo byť len zaslanie súboru kolegovi. Pokyny alebo požiadavky rôznych organizácií a vedných disciplín týkajúcich sa zdieľania dát sa môžu líšiť v závislosti od charakteru dát alebo kľúčových zainteresovaných strán. Otvorenosť a zdieľanie výskumných dát podporuje opätovné využitie. Z opätovného využitia výskumných dát profituje nielen autor dát, ale aj ostatní výskumníci a spoločnosť ako celok.
Vždy treba mať na pamäti, že zákony obmedzujú zdieľanie určitých typov dát. To sa týka predovšetkým dát, ktorých zdieľanie by mohlo predstavovať hrozbu pre bezpečnosť, ochranu súkromia alebo legálne obchodovanie.

Rôzne dáta majú rôzne stupne zverejnenia a to od úplne verejných až po vysoko dôverné. Vydavateľ dát sa musí ubezpečiť, že dáta neporušujú Zákon o ochrane osobných údajov (122/2013)Autorský zákon (185/2015).9


Licencovanie

Vydavatelia a investori stále viac vyžadujú, aby údaje z výskumu boli verejne prístupné po ukončení výskumu. Otvorenosť a zdieľanie výskumných údajov podporuje ich opätovné využitie. Publikovanie výskumných dát on-line však ešte neznamená, že používatelia môžu robiť s dátami, čo im napadne. Je veľmi vzácne, aby výskumné dáta vytvorené niekým iným, boli na opätovné použitie k dispozícií bez akýchkoľvek podmienok. V skutočnosti môžu byť publikované dáta prezerané bez povolenia, ale nie vždy s možnosťou ich ďalšieho použitia.

K dátam môže byť pripojená licencia. V tejto licencii autor špecifikoval podmienky, za ktorých môžu byť dáta používané. V niektorých prípadoch je možné iba kopírovať dáta, ale nie ich upravovať, prelinkovávať s inými alebo previesť na tretiu osobu.

Podmienky používania dát sú vždy nastavené autorom výskumných dát alebo subjektom, na ktorý autor preniesol autorské práva. Používanie dát môže byť buď úplne otvorené alebo ich používanie môže byť obmedzené na určitý účel (zvyčajne na vedecký výskum). Dáta môžu obsahovať citlivé alebo dôverné osobné údaje, prípadne obchodné tajomstvo, ktoré treba vynechať pri zverejňovaní výsledkov výskumu. Použitie dát, napríklad pri sťahovaní, môže byť podmienené uzatvorením konkrétnych dohôd s autorom.9


Metadáta a dokumentácia

Jednoducho povedané metadáta sú dáta o dátach. Metadáta umožňujú nájsť individuálne súbory a efektívne ich využívať. Môžu obsahovať opis celého životného cyklu dát, udalostí s ním súvisiacich alebo dokonca užívateľské práva. Zadefinované metadáta umožňujú najmä strojové spracovanie a identifikáciu dát.

Používanie dát, ktoré je potrebné skladovať a zdieľať, vyžaduje, aby ich metadáta boli vysokokvalitné a dostatočne komplexné. To umožňuje budúcim užívateľom definovať príslušné dáta pre svoje vlastné účely a pochopiť obmedzenia týkajúce sa používania. Dáta by mali byť označené pomocou štandardných koncepcií, pojmov a ontológií týkajúcich sa oblasti vedy: rôzni výskumníci musia pochopiť veci rovnakým spôsobom. Špecifické definície dát pre určitú vednú disciplínu sa medzi odbormi líšia.9


Zabezpečenie kvality dát

Proces kvality zabezpečuje, že obsah a formát uložených dát korešponduje s popisom dát v súlade s uvedenými kritériami.9


Ukladanie a bezpečnosť dát

Zdieľanie výskumných dát na webových stránkach je veľmi jednoduché, ale tieto dáta môžu byť vystavené značným rizikám zabezpečenia dát, čo môže pre výskumníka znamenať prekážku.

Pri ochrane výskumných dát pred rizikami sa berú do úvahy technické a právne aspekty v oblasti bezpečnosti dát. Zaznamenané by malo byť hodnotenie rizika a implementovanie bezpečnostných kontrol. Taktiež je dôležité rozhodnúť, kto a aké ochranné opatrenia má vykonávať. V mnohých prípadoch sa taktiež osvedčilo zadávať ochranné technické postupy, ako napríklad zálohovanie riadiacich firewallov, kedykoľvek je to možné. Takýmto spôsobom môžu vlastníci dát znížiť možné riziká na minimum.9


Uchovávanie dát

Existujú lokálne, národné a medzinárodné prevádzkové modely a riešenia pre ochranu dát.
Základné typy riešenia sú:

  • uchovávanie dát pri výskume
  • uchovávanie dát po výskume

Medzi ďalšie faktory ovplyvňujúce výber pracovných postupov a služieb patria:

  • umiestnenie dát
  • servisné rozhranie a prispôsobivosť služieb
  • spoločné využívanie a zdieľanie údajov
  • dostupnosť služieb a prerušovanie služieb
  • zabezpečenie dát, zvlášť u citlivých a dôverných dát
  • trvanie konzervácie
  • profil služby
  • poplatky za služby (ak sú)
  • ostatné podmienky používania stanovené poskytovateľom služby (napríklad licenčné podmienky)9

Dlhodobé uchovávanie

Dlhodobé uchovávanie sa týka výskumných dát, ktoré sa musia uchovávať použiteľné a zrozumiteľné desiatky alebo až stovky rokov. Digitálne (dlhodobé) uchovávanie vyžaduje vhodný, špeciálne navrhnutý informačný systém a najmä implementáciu spoločných operačných prístupov a modelov používaných zúčastnenými organizáciami.9


Obsah plánu riadenia dát

Plán pre riadenie dát môže zabezpečiť rozumné opätovné využívanie výskumných dát. Plánovanie zberu dát, ich použitie, skladovanie a ďalšie využitie tiež objasňuje prácu výskumníka a výskumnej skupiny. Plán riadenia dát sa tiež častejšie stáva predpokladom na financovanie. Mal by byť vypracovaný v úvode výskumného projektu a v priebehu projektu by mal byť definovaný a aktualizovaný.

Pri vypracovávaní plánu riadenia dát je vhodné zamerať sa na zodpovedanie nasledovných otázok:

  • Aké druhy dát budú zhromažďované?
  • Ako sa budú dáta zhromažďovať?
  • Kto je držiteľom autorských práv a duševného vlastníctva dát?
  • O aký druh vlastníctva ide?
  • Ako budú účastníci výskumu informovaní?
  • Aký softvér bude použitý na ukladanie a spracovanie dát?
  • Ako sa bude zisťovať (technická) kvalita dát?
  • Aké formáty a nosiče dát budú použité?
  • Aké práva budú poskytnuté rôznym skupinám používateľov pre čítanie a správu dátových súborov?
  • Aký druh dát a postupy pri zálohovaní súborov budú používané?
  • Ako bude spracovanie dát dokumentované?
  • Ako sa budú metadáta o zbere údajov a obsahu dátovej sady skladovať?
  • Akým spôsobom bude zabezpečená dôvernosť?
  • Ako sa bude vykonávať ochrana dát?
  • Čo sa stane s dátami potom, keď pôvodný výskum bude ukončený?9

Embargo v súvislosti s výskumnými dátami

Vykonávať výskum svetového fenoménu si často vyžaduje prácny a nákladný zber dát, napríklad pomocou experimentov alebo merania a tiež to, aby tieto dáta boli dostupné po celom svete. V takýchto prípadoch je často pre publikovanie dát nastavené zákonom chránené obdobie alebo embargo, počas ktorého autori dát môžu pripraviť výskum alebo článok predtým, ako sú dáta zverejnené pred vedeckou komunitou a v ďalšom výskume. Čas trvania embarga sa môže líšiť v závislosti od vydavateľa, investora alebo výskumnej organizácie. Väčšinou je to v rozmedzí 1 – 3 rokov odo dňa, keď začína zber dát.9


Medzinárodné služby (International services)

Zenodo
Directory of Open Access Disciplinary Repositories
OpenDOAR Directory of Open Access Repositories